Pavel Franík (30.9.1934 - 21.3.2013)

    

21. marca 2013 zomrel po krátkej nemoci v bratislavskej nemocnici na Kramároch Pavel Franík. Keď sa po rokoch pozerám na fotografiu z výstavy SLOVFILU 2001 v Trebišove, zisťujem, že z pôvodných 7 účastníkov žijú dnes len Marek Guspan a ja. Postupne nás opustili JUDr. Ivan Hodža († 2003), Milan Záruba († 2004), Ján Kuľašiak († 2006), MUDr. Vladimír  Mikloška († 2007) a teraz Pavel Franík. Pavel patril medzi zakladajúcich členov SFZ. Filumenisti sa v počiatkoch slovenskej filumenistiky organizovali pod rôznymi závodnými klubmi. V Bratislave to boli Pozemné stavby a prvé výmenné schôdzky prebiehali v klube na Miletičovej ulici. Prechod Smrečiny B. Bystrica na prírezy v roku 1970 priniesol otázku, kam s prírezmi (neskôr i s katalógmi a výlepnými listami) pre prípadných nových členov SFZ. Pavel ako funkcionár oddielu cyklistiky Slovanu Bratislava zabezpečil ich umiestenie a skladovanie v unimobunke na cyklistickom štadióne. Neskôr nasledovalo premiestenie do skladu na Banskobystrickej ulici, neďaleko dnešného prezidentského paláca.
        Vo filumenistike sa Pavel venoval hlavne téme „Kozmonautika na zápalkových nálepkách“, ktorú i úspešne prezentoval na výstavách. Spoločne s J. Motyčíkom (neskôr i s ing. P. Kožíškom) patril k autorom katalógov slovenských prírezov, do roku 2000 pôsobil ako metodik SFZ. Sám si vyrábal výlepné listy a prišiel i s metódou odlepovania prírezu od kartónu, čím sa zbierka prírezov nielen stenčila, ale zjednodušila sa i manipulácia. Pavel zabezpečoval dovoz prírezov pre SFZ (i ČFS) priamo zo Smrečiny Banská Bystrica. Po ich dovoze nasledovalo „páskovanie“ pre členov SFZ v klubovom sklade (za pomoci I. Hodžu a P. Kožíška). Okrem filumenistiky sa venoval i filatelistike a v poslednom období aj zbieraniu, výmene a predaju odznakov, nášiviek, samolepiek, atď. s parašutistickou tematikou. Zbierky ZN skončili ešte pred rokom 2000 u nemeckého zberateľa H. Skupeho, zbierka odlepovaných/zlepovaných prírezov potom asi v roku 2005 u mňa a od roku 2009 (po nezáujme slovenských múzeí) u pražského zberateľa M. Musila. Od roku 2002 som sa s Pavlom stretával hlavne na letiskách pri veteránskych zoskokoch, ktorým sa, pokiaľ mu to zdravotný stav dovolil, asi do roku 2005 i venoval. Neskôr to boli spoločné cesty autom na rôzne schôdze, parašutistické stretnutia a spomienkové podujatia. Ako spoluorganizátor cyklistických pretekov „Okolo Slovenska“ mal Slovensko „scestované“, takže čo obec, to nejaká príhoda.

       Pri poslednej rozlúčke v bratislavskom krematóriu 28.3.2013 čierna farba smútočných hostí kontrastovala s množstvom červených baretov ako zo Slovenska,  tak i z Českej republiky. Popol bude rozptýlený nad letiskom v Bolerázi. Česť jeho pamiatke!